Nemecký filozof Arthur Schopenhauer dožil v samote pred 155 rokmi

Frankfurt nad Mohanom/Bratislava 21. septembra (TASR) - Nemecký iracionalistický filozof Arthur Schopenhauer je predstaviteľom voluntarizmu. Je autorom osobitého a originálneho filozofického diela Svet ako vôľa a predstava, ktoré ovplyvnilo celý rad nasledujúcich filozofov a umelcov. Od jeho úmrtia uplynie v pondelok 21. septembra 155 rokov.

Ako prvý z vplyvných mysliteľov 19. storočia vyslovil myšlienku, že svet ovláda princíp iracionality. Učenec chápal svet ako vôľu a predstavu, dospel k poznaniu, že základy sveta nevytvára hmota ani duchovno, ale výlučne vôľa. Schopenhauerovo filozofické dielo hodnotia jeho znalci ako jedno z posledných veľkých európskych metafyzických rozprávaní.

Arthur Schopenhauer sa narodil 22. februára 1788 v pruskom meste Gdansk (dnes Poľsko) ako syn veľkoobchodníka a dvorného radcu Heinricha Florisa Schopenhauera a jeho manželky Johanny Henriette rod. Trosienereovej. Jeho matka bola na vtedajšiu dobu nezvyčajne emancipovanou ženou, literárne tvorila, viedla literárny salón a udržiavala blízke priateľstvá so známymi osobnosťami, okrem iných aj s Johannom Wolfgangom Goethem. Práve on priviedol mladého Schopenhauera k umeniu a literatúre. Vďaka dobrému rodinnému zázemiu mohol chlapec už v mladosti precestovať celú Európu a naučiť sa anglicky a francúzsky.

Prvý vážnejší spor s rodičmi, hlavne s otcom vznikol, keď od neho požadoval, aby sa stal obchodníkom a pokračoval v rozvíjaní rodinného podniku. Mladý Arthur Schopenhauer, ktorý túžil po životnej dráhe vzdelanca, sa napokon nátlaku rodičov podvolil a začal sa priúčať obchodovaniu. Toto obdobie ukončila tragická udalosť - jeho otec spáchal samovraždu. Rodinná tragédia však otvorila chlapcovi cestu k naplneniu jeho cieľa: k nástupu na univerzitné štúdium. Najskôr sa zapísal na štúdium medicíny v Göttingene (Nemecko), neskôr ho očarila filozofia, ktorej zostal verný po celý život. Univerzitné štúdium ukončil v Berlíne (Nemecko) a vrátil sa k matke do Weimaru (Nemecko).

Schopenhauerovi súčasníci tvrdia, že filozof nemal veľmi rád ľudí, trpel rôznymi fóbiami a bol zbytočne podozrievavý. Základom jeho filozofického zmýšľania sa stalo učenie Platóna, Immaneula Kanta, východné myšlienkové prúdy, najmä indické upanišády.

Jeho najznámejším dielom je dvojdielny spis Svet ako vôľa a predstava, ďalej O vôli v prírode a Dva základné problémy etiky, bol aj autorom krátkych aforistických textov napríklad O ženách, O univerzitnej filozofii, zbierky filozofických esejí Parerga a Paralipomena a ďalších.

V roku 1820 začal učiť na Humboldtovej univerzite v Berlíne. Svojimi prednáškami chcel konkurovať obľúbeným lekciám Georga Wilhelma Friedricha Hegela, na Schopenhauerove hodiny však študenti skoro vôbec nechodili – veď ich napriek logike určil na rovnaké dni a termíny. Roztrpčený zo školy odišiel, stal sa nezávislým učencom a žil z dedičstva po otcovi, ktoré údajne veľmi šikovne spravoval. Presťahoval sa do nemeckého Frankfurtu nad Mohanom, kde strávil posledných 28 rokov osamelého života. Bádal a študoval, prechádzal sa, občas si zahral na flautu, navštívil koncert a denne čítal britskú tlač. Škriepnemu filozofovi, ktorý denne obedoval v hostinci v strede mesta, na prechádzkach gestikuloval a rozprával sa sám so sebou, spoločnosť postupne robilo len niekoľko pudlíkov.

Jeho pesimistická filozofia si nedokázala nájsť veľa priaznivcov, do povedomia ľudí sa začal dostávať až v období po roku 1849, kedy vyprchali optimistické ideály a predstavy o bezproblémovom vývoji spoločnosti. Schopenhauerova filozofia oslovila napríklad aj ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého.

Arthur Schopenhauer zomrel 21. septembra 1860 vo Frankfurte nad Mohanom. Dožil sa 72 rokov.